Kostoly a náboženský život

Jastrabie od dávnych čias bolo filiálkou farnosti v Kostolných Miticiach. Farár v Miticiach sa spomína už v súpise pápežských desiatkov z roku 1332.

Filiálny jastrabský kostol zasvätený Nanebovzatej Panne Márii, dal v roku 1425 postaviť mitický zemepán Rosvald Rožeň. Zakladateľ daroval na údržbu kostola dve role na Zahají. Správa o tomto kostole sa nachádza na prvej strane kostolnomitickej matriky, obnovenej v roku 1714.  Kostol  sa zasväcoval patrónovi v dôvere, že veriaci budú od neho požívať zvláštnu ochranu. Nanebovzatá Panna Mária bola v stredoveku uctievaná ako ochrankyňa proti živelným pohromám. Kostol stál mimo obce na vŕšku na cintoríne. Podľa kanonických vizitácií z rokov 1714 a 1715 kamenná stavba jastrabského kostola pozostávala z lode a zo svätyne. Vo svätyni stál jediný oltár, nad ktorým bol na stene pripevnený obraz patrónky kostola Nanebovzatej Panny Márie. Nad vchodom čnela drevená vežička s jedným asi centovým zvonom.  Bohoslužby v tomto kostole bývali každú tretiu nedeľu v mesiaci a na niektoré sviatky. Po nich v Jastrabí poskytovali kňazovi jedlo, pozostávajúce z troch chodov, vína alebo piva. Podľa opisu kanonických vizitácií z roku 1714 a 1715 steny svätyne i lode jastrabského kostola boli zo všetkých strán popraskané, pričom kostol i veža mali dobrú strechu, keďže hrozilo zrútenie, kostol bol podopretý lešením a stĺpmi. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1729 kostol sa už nedal opraviť a bol ponechaný na spadnutie. V štyridsiatych rokoch 18. storočia sa stavba zrútila. Oltár preniesli do kaštieľa v Rožňových Miticiach.  9. júla 1744 bol položený základný kameň nového kostola ktorý mal stáť na návrší nad dnešným kostolom. Kostol nebol dostavaný, pretože sa v roku 1747 farnosť zaťažila prestavbou farského kostola, neskôr aj fary v Kostolných Miticiach.  Zemepáni sústredili pozornosť na prestavbu svojich kaštieľov a nestačili kryť ostatné povinnosti. Ešte v roku 1798 na mieste, kde bolo vidieť základy kostola, stál drevený kríž. Koncom 18. storočia nastal čulý stavebný ruch v Kostolných Miticiach a jastrabskí veriaci prispievali svojou prácou na prestavbe kostolnomitického kostola. Takmer po dvesto rokoch obec Jastrabie sa podujala  na stavbu nového kostola roku 1914. Organizátorom za podpory jastrabských veriacich a podpory nitrianskeho biskupa sa stal vtedajší kostolnomitický dekan-farár Anton Czeizel. Pozemok na stavbu kostola daroval rytier Richard Pfeiffer. Podľa zmluvy z 22. marca 1914 staba mala byť započatá na jar a hotová 1. septembra. Základný kameň kostola bol položený 4. mája 1914. Kostol mal rozmery 19,50x 8m a vysoký 6,05m. Kostolná sieň mala kapacitu 650 ľudí. Aj nový kostol prevzal patrocínium predchádzajúceho kostola. Oltár vyhotovil roku 1914 Jozef Sziklay-Strnad, rezbár z Novák. Pozostával: uprostred vyrezávaný obraz patrónky kostola o rozmeroch 100x75 cm, po stranách stáli sochy sv. Štefana a Ladislava. Posviacka sa konala na prvú nedeľu po Všetkých svätých 8. novembra 1914, kostol vysvätil nitriansky biskup Viliam Baťáni. Na kostole bol zvon menší, zo zvonice na cintoríne, väčší a starší zvon zabrali na liatie kanónov počas I. sv. vojny. Náhradný zvon si obec zadovážila v roku 1921 a váži 108 kg, stál 8454 korún. Postupne sa kostol vybavoval vnútorným zariadením a vybudovaním chodníkov. V roku 1939 bol pri elektrifikácii vybavený elektrickým osvetlením. Postupne od roku 1945 prešiel viacerými úpravami, bohoslužobný poriadok sa rozšíril na každú nedeľu a neskôr až na dve sväté omše v nedeľu. V roku 1986 starý oltár bol nahradený novou sochou Panny Márie, v roku 1987 sa uskutočnila vonkajšia oprava kostola. V roku 2002 bola vysviacka veľkej prístavby kostola.